Drahí členovia MKH,
núdzová zdravotná situácia kvôli
koronavírusu rýchle zasiahla všetky časti sveta a takmer všade obmedzila
možnosti stretať sa. Napriek tomu mnohí z vás v každom kontinente ponúkli
nové formy večeradla: jednak priamo cez internet i cez dohodnutie si,
v akých hodinách sa modlí každý vo svojom vlastnom dome, tak
i medzinárodnými chatmi, kde sú zverejnené hodiny večeradiel
v mestách v rôznych národoch… takým spôsobom sme duchovne
zjednotení a chceme tak obetovať našej nebeskej Mame tú modlitbu,
o ktorú nás Ona naliehavo žiadala a obetovať ju v jej
Nepoškvrnenom Srdci Najsvätejšej Trojici. Teraz túžim dať vám kritérium,
s akým sa máme modliť.
Toto je celkom určite čas skúšky.
Utrpenie nečkane zasiahlo mnohé
rodiny, na ktoré dopadol smútok, choroba a sociálne nepríjemnosti, ktoré
sa rodia. Strach z nákazy je taký, že takmer v celom svete boli
veriaci požiadaní, aby sa nezúčastňovali svätých omší a mnohé kostoly sú
zatvorené. Je to veľká skúška pre Cirkev, je paralyzovaná vo svojom pastoračnom
živote, i pre veriacich, ktorí sú okrem aktuálnych utrpení zbavení
jediného opravdivého pokladu, eucharistického Pána Ježiša.
V tomto utrpení mnohé osoby
nepociťujú ako problém to, že nemôžu byť na svätej omši a prijímať
Eucharistiu, vskutku, eucharistický Ježiš ustupuje do pozadia za aktuálne
požiadavky pozemského života, pričom existuje snaha chrániť ho – tak veľkomyseľne
– všetkými možnými spôsobmi.
Drahí priatelia, všetci členovia
MSM, ktorí sa nechávate s láskou viesť Pannou Máriou vo svetle jej
Nepoškvrneného Srdca… Ona nás vždycky žiadala, aby sme boli „balzamom
lásky“ pre toto trpiace ľudstvo. Ona nám naliehavo pripomína Ježišovo
učenie: že na základe bratskej lásky je cesta do Božieho kráľovstva, život
viery v Cirkvi a vernosti evanjeliu, v bohatstve sviatostí
a v praktizovaní čností… Ona nám pomáha, pretože my sami pomáhame
iným, pretože pokračujeme s ňou v spásnom diele jej Syna.
Eucharistický zápal je
v mnohých srdciach v nebezpečenstve ochladnutia z tejto búrky: naša
modlitba (a naša obeta) v tomto čase pandémie nemôže byť jedine za
nevyhnutné oslobodenie sa od vírusu, ale aj aby sme v tomto utrpení my
všetci v Cirkvi mohli rásť v láske k Eucharistickému Ježišovi,
ktorý je nám v tomto čase takmer všade odmietnutý a aby všetci ľudia
našli opäť potrebu hľadať Boha a počúvať ho, zanechať hriech a nechať
sa ním vnútorne uzdraviť.
Ježiš nám hovorí: „Hľadajte
najprv Božie Kráľovstvo a všetko ostatné sa vám pridá“ (porov. Mt 6,33). Ak
žiadame jedine oslobodenie od pozemského zla a nie od duchovného, sme
veľmi vyvedení z rovnováhy a prichádzame o ten pravdivejší
rozmer nášho života. Vzhľadom na chorobu priateľa Lazára Ježiš povedal: „táto
choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu“ (porov. Jn 11,4 ). Toto utrpenie
z koronavírusu nemôže byť len pre smrť, ale ani nie len pre pozemský
život. Ježiš čaká, že sa postavíme k tejto skúške ako k volaniu, aby
sme rástli vo viere a zvíťazili nad zlým: tak vyjdeme z tejto
nepríjemnej skúšky aj vnútorne uzdravení a to bude na Božiu slávu.
Panna Mária nás učí, aby sme sa
nezastavovali len v našich pozemských okolnostiach, ale aby sme na ne
pozerali jej očami: liek na uzdravenie nášho života od zlého pochádza z Ježišovho
Srdca (modrá kniha 11. februára 1977, 19. apríla 1992), od ktorého je nám
darovaná aj Ona sama, aby nás uzdravila (14. februára 1985, 11. februára 1993):
tak môžeme byť my sami liekom pre našich drahých, Cirkev, svet, náš život bude
viac oživovaný Duchom Svätým, ktorý nás obnovuje (13. septembra 1984, 3.
decembra 1986).
Fatimských pastierikov učila, aby
sa stavali ku skúškam tak, že ich „premenia“, hľadajúc v Pánovi silu
a cieľ každej veci: „Ó Ježišu, je to z lásky k Tebe, za spásu
duší a za odčinenie urážok voči Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“.
V Lurdoch nám zanechala prekrásne znamenie vody z prameňa
a potom nám vysvetlila jeho zmysel: „Umyte sa v prameni“, hovorí
nám mnohokrát (napríklad 11. februára 1977, 1995), a je to božia milosť vo
sviatostiach, osobitne vo sviatosti zmierenia. S tou zázračnou vodou
a znamením fyzických uzdravení nás učí, že naše fyzické zdravie je obrazom
cesty k večnej spáse: nechce pre nás jedine fyzické zdravie, ktoré nám
chráni a je spokojná, keď ho máme, ako každá dobrá mama, ale jej veľkým
dielom je, že nám pomáha žiť každý deň v Božej milosti, v duchovnom
zdraví, uzdravení od hriechu a „zaočkovaní“ proti odpadu od pravej viery.
Drahí priatelia, nechajme sa poučiť
od našej Mamy, ako sa postaviť k tejto skúške: „Keď si nezvyknú teraz
hľadať len mňa, počúvať len mňa, spoliehať sa len na mňa, ako ma budú môcť
nájsť vo chvíli veľkej búrky, keď sa bude všetko rútiť do tmy? Nech si zvykajú
už odteraz vidieť moje svetlo pri každom svojom počínaní!“ (10. február 1974).
Je správne a nevyhnutné modliť
sa za koniec zlej pandémie, ale vo svojom Hnutí žiada Panna Mária, aby sme
„pracovali“ a „bojovali“ za duše chorých i zdravých večeradlami,
zasväcovaním sa jej Nepoškvrnenému Srdcu a láskou k eucharistickému
Ježišovi (kde sú zatvorené kostoly, môže sa využiť aspoň adorácia cez
streaming), aby sme z tejto skúšky vyšli s väčšou vierou,
spolu s našimi bratmi a sestrami, tak, aby jej dielom urobila Cirkev
ďalší krok v ústrety k víťazstvu jej Nepoškvrneného Srdca
a Eucharistického Ježiša, na slávu Najsvätejšej Trojice.
Zjednotení v Nepoškvrnenom Srdci
Panny Márie a Eucharistickom Srdci Ježišovom,
2. apríla 2020
Don Luca Pescatori a duchovná správa MKH